Odborné články

Späť na všetky články

Ako dlžníci najčastejšie ukrývajú majetok pred exekútorom? (A prečo im to málokedy vyjde)

Mnoho dlžníkov nadobudne v momente doručenia prvej výzvy pocit, že sú majstri v iluzionizme. Majetok, ktorý roky vlastnili, zrazu „zmizne“ z listov vlastníctva či bankových účtov. Cieľom tohto formálneho zbavovania sa majetku je zdanlivo jednoduchá ochrana pred exekučným rozpredaním. Ako odborníci na vymáhanie pohľadávok sa v praxi stretávame s rôznymi schémami. Tu sú tie najčastejšie a dôvody, prečo pred zákonom neobstoja.

1. Prevod na blízke osoby (Darovacie zmluvy)

Toto je absolútna klasika. Dlžník v strachu pred exekúciou daruje byt deťom, prepíše auto na brata, alebo predá majetok rodičom za zlomok jeho skutočnej hodnoty.

Realita a podrobný rozbor: Odporovateľnosť právneho úkonu
Zákon na tieto situácie pamätá prostredníctvom inštitútu tzv. odporovateľného právneho úkonu. Ak dlžník ukracuje svojho veriteľa, ten sa môže na súde brániť odporovacou žalobou.

• Časový limit: Veriteľ môže napadnúť právne úkony, ktoré dlžník urobil v posledných troch rokoch (ide o prepadnú lehotu, do 3 rokov musí byť žaloba doručená súdu). Pri prevode nehnuteľností lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po povolení vkladu katastrom.
• Dôkazné bremeno pri rodine: Pri prevode na blízke osoby (rodina) zákon automaticky predpokladá, že o dlhoch vedeli. Veriteľ to nemusí dokazovať – naopak, obdarovaný príbuzný musí súdu preukázať, že o úmysle ukrátiť veriteľa nemohol vedieť.
• Výsledok: Ak súd žalobe vyhovie, zmluva zostáva platná, ale voči veriteľovi je neúčinná a majetok môže byť exekvovaný.

2. „Fiktívne“ pôžičky a uznania dlhu

Dlžník si narýchlo „požičia“ od kamaráta veľkú sumu a uzná mu dlh u notára, aby v poradí veriteľov predbehol banku alebo vašu firmu.

Realita: Ak ide o účelové konanie bez reálneho toku peňazí s cieľom odložiť platbu skutočnému veriteľovi, takýto úkon je rovnako napadnuteľný odporovacou žalobou.

3. Majetok písaný na „Biele kone“

Najmä v podnikateľskom prostredí sa majetok firmy často presúva do nových eseročiek, ktoré vlastní niekto iný, zatiaľ čo dlžník ich reálne ovláda.

Realita: Moderné inkasné nástroje umožňujú sledovať majetkové prepojenia. Občiansky zákonník umožňuje odporovať aj zložitejším prevodom na spriaznené právnické osoby.

4. Strategické rozvody a vyporiadanie BSM

Dohoda, že po rozvode ostane všetko manželke a dlžníkovi len dlhy.

Realita: Aj účelová dohoda o vyporiadaní BSM, ktorá ukracuje veriteľa a vznikla v čase existencie dlhov, sa dá napadnúť odporovacou žalobou a majetok zexekvovať.

5. Manipulácia s príjmom (Práca na minimálnu mzdu)

Toto je v slovenských podmienkach priam národný šport. Dlžník sa dohodne so zamestnávateľom, že oficiálne dostáva len minimálnu mzdu, z ktorej sa po odpočítaní nezabaviteľnej časti takmer nedá nič strhnúť, a zvyšok výplaty dostáva takpovediac „na ruku“.

Realita: Dnes už exekútori a inkasné spoločnosti dokážu preverovať obvyklú mzdu na konkrétnej pracovnej pozícii. Ak nesedí, môžu iniciovať hlbšie kontroly u zamestnávateľa.

6. „Nájomný“ model života

Dlžník sa tvári, že oficiálne nič nevlastní. Auto má napísané na firmu kamaráta alebo na operatívny lízing, býva iba v prenájme a aj drahú elektroniku má podľa svojich slov „len požičanú“.

Realita: Exekútor môže prísť a vykonať súpis hnuteľných vecí priamo na mieste, kde sa dlžník reálne zdržiava, a to bez ohľadu na to, komu patrí nehnuteľnosť. Následne je na samotných tretích osobách, aby prostredníctvom faktúr či bločkov dokazovali, že tento majetok patrí im a nie dlžníkovi.

7. Digitálne schovávačky (Zahraničné banky a kryptomeny)

Mnoho ľudí žije v presvedčení, že ak presunú svoje peniaze do online bánk so sídlom v zahraničí, ako sú Revolut či Wise (Litva, UK, Belgicko), alebo do kryptomien, slovenský exekútor na ne nedosiahne.

Realita: Je dôležité dlžníkov vyviesť z omylu. V rámci Európskej únie plne funguje európsky príkaz na zablokovanie účtov. Aj keď to možno nie je taká rýchla záležitosť ako pri bežnej slovenskej banke, ruka zákona na tieto účty skôr či neskôr dosiahne. Zároveň dlžníkovi pri úmyselnom schovávaní prostriedkov hrozí trestné stíhanie za poškodzovanie veriteľa.

8. Investičné životné poistenie

Niektorí dlžníci cielene „lejú“ peniaze do životných poistiek v nádeji, že tieto prostriedky sú exekučne nedotknuteľné.

Realita: Hoci zákon naozaj chráni určité formy poistenia, ak má poistka aj čisto investičnú zložku, exekútor má plné právo siahnuť na tzv. odkupnú hodnotu tejto poistky.

9. „Bezdomovec“ na papieri

Dlžník sa rozhodne zrušiť si trvalý pobyt a prihlási sa len formálne na obecný alebo miestny úrad. Myslí si pritom, že keď mu úrady a exekútor nemajú kam doručiť poštu, exekúcia jednoducho „zaspí“.

Realita: Zákon tu uplatňuje inštitút tzv. fikcie doručenia. Ak sa úradná zásielka vráti ako neprevzatá, po uplynutí lehoty sa považuje za doručenú. Takéto schovávanie sa pred poštou dlžníkovi absolútne nepomôže, iba mu to zbytočne navyšuje trovy exekúcie o náklady na ďalšie pátranie po jeho osobe.

10. Sociálne siete ako pasca a dôkaz

Tento moderný fenomén je na dennom poriadku. Dlžník na papieri oficiálne nemá ani cent, no na svojom Instagrame veselo postuje fotky z luxusnej dovolenky v Dubaji alebo z večerí v drahých reštauráciách.

Realita: Tieto informácie sú pre veriteľa doslova zlatá baňa. Fotografie a príspevky môžu slúžiť ako kľúčový podklad pre podanie trestného oznámenia za poškodzovanie veriteľa. Jasne totiž dokazujú, že dlžník finančné prostriedky reálne má, avšak ich úmyselne zatajuje.

Záver

Skrývanie majetku nie je riešenie, je to len odkladanie nevyhnutného, ktoré navyše veriteľ dokáže zvrátiť a celé konanie nezriedka končí až trestným oznámením. Zákon stojí na strane veriteľa a poskytuje mu silné nástroje – od trojročnej lehoty na zneplatnenie podvodných prevodov, súpisy majetku, blokácie európskych účtov, až po stíhanie bielych koní.

Ak hľadáte partnera na vymáhanie, ktorý pozná tieto legislatívne a investigatívne zbrane do detailu a nenechá sa lacnými trikmi dlžníkov odradiť, sme tu pre vás.