Späť na všetky články
Trestnoprávna zodpovednosť konateľa pri nekalom úpadku: Kedy sa z dlžníka stáva páchateľ?
Vypočujte si článok
V praxi našej inkasnej spoločnosti sa často stretávame so situáciami, kedy obchodné spoločnosti prestanú plniť svoje záväzky voči veriteľom. Zatiaľ čo bežný podnikateľský neúspech je prirodzeným rizikom trhu, účelové konanie štatutárov, ktorí sa snažia majetok firmy pred veriteľmi „upratať“, už predstavuje vážny problém. Trestnoprávny postih konateľa sa v práve považuje za tzv. „ultima ratio“ – posledné a krajné riešenie, keď zlyhajú nástroje obchodného či občianskeho práva. Kde sa však nachádza hranica, kedy už konateľ čelí trestnému stíhaniu?
1. Hra o čas: Nepodanie návrhu na konkurz a marenie konania
Základným varovným signálom každej krízy v spoločnosti je úpadok, ktorý má dve formy: platobnú neschopnosť a predlženie. Od júla 2022 platí prísnejšia úprava, podľa ktorej musí právnická osoba podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa dozvedela (alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť) o svojom úpadku, a to pri oboch jeho formách.
Ak konateľ túto povinnosť vedome ignoruje, nielenže čelí zmluvnej pokute vo výške 12 500 EUR, ručeniu za škodu spôsobenú veriteľom a trojročnému zákazu vykonávať funkciu štatutára (diskvalifikácii), ale vystavuje sa aj priamemu trestnému stíhaniu.
Z pohľadu Trestného zákona (TZ) ide o trestný čin nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu (§ 243a TZ). Rovnako závažným je marenie konkurzného konania (§ 242 TZ), ktorého sa konateľ dopustí napríklad vtedy, ak po vyhlásení konkurzu zatají majetok, nepredloží správcovi účtovníctvo, alebo uvedie nepravdivé údaje v zozname majetku. Základná trestná sadzba v takomto prípade predstavuje 6 mesiacov až 5 rokov.
2. Majetkové „čachre“: Poškodzovanie a zvýhodňovanie veriteľa
K trestnoprávnemu postihu najčastejšie dochádza v momente, keď konateľ začne s majetkom hýbať neštandardne. V praxi vymáhania pohľadávok sledujeme najmä tieto dva trestné činy:
- Zvýhodňovanie veriteľa (§ 240/§ 241 TZ): Tento jav je v inkasnom biznise veľmi častý. Konateľ vie, že firma je v úpadku a nie je schopná plniť splatné záväzky, no namiesto pomerného uspokojenia všetkých veriteľov sa rozhodne zaplatiť faktúry len spriazneným firmám alebo „kamarátom“, pričom ostatní nedostanú nič. Ak týmto konaním spôsobí ostatným veriteľom škodu aspoň 700 EUR (hranica malej škody), hrozí mu trest odňatia slobody. Pri väčšom rozsahu škody môže ísť až o trest na 3 do 8 rokov.
- Poškodzovanie veriteľa (§ 239 TZ): Nastáva vtedy, keď konateľ hoci len sčasti zmarí uspokojenie svojich veriteľov tým, že úmyselne zmenší majetok firmy – napríklad ho predá hlboko pod cenu, daruje rodinným príslušníkom, alebo ho „stratí“ v neprehľadných transakciách.
Prelomový judikát Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 6Tdo 40/2011)
Súd judikoval, že samotný prevod obchodného podielu z doterajšieho spoločníka na inú osobu (napr. bezdomovca) neznamená automaticky zmenšenie majetku samotnej spoločnosti, a preto takýto prevod sám osebe nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania veriteľa. K trestnému činu dochádza až vtedy, keď sa reálne odstraňujú aktíva (majetok) z firmy s úmyslom poškodiť veriteľa.
Rýchly test pre konateľa – Ste v bezpečnej zóne?
- Máte vypracovaný test platobnej neschopnosti za posledný mesiac?
- Sú všetky prevody majetku kryté znaleckými posudkami alebo trhovou cenou?
- Plníte záväzky voči veriteľom pomerne (a nielen tým „obľúbeným“)?
3. Fenomén „bielych koňov“ a nekalá likvidácia
Ako bolo spomenuté, konatelia sa často tesne pred krachom snažia zbaviť zodpovednosti prepísaním firmy na nekontaktnú osobu (cudzinca či osobu bez domova), čiže na tzv. „bieleho koňa“. Na tento trend však už zareagovala aj legislatíva. Samotný prevod účasti na spoločnosti na „bieleho koňa“ s cieľom vyhnúť sa riešeniu úpadku je trestný. Zodpovednosť pritom nenesie len ten, kto zadlženú firmu prevádza, ale aj ten, kto ju účelovo preberá, a rovnako aj sprostredkovateľ takejto transakcie.
Kedy konateľ prekračuje čiaru a ako sa brániť?
Pri posudzovaní trestnej zodpovednosti je kľúčovým faktorom zavinenie a to, či konateľ postupoval s tzv. odbornou starostlivosťou. Konateľ sa stáva páchateľom, ak:
- Ignoruje účtovné varovné signály a nerobí si priebežné testy platobnej neschopnosti.
- Umelým spôsobom znižuje majetkovú podstatu (napr. výbery hotovosti bez dokladov, fiktívne zmluvy).
- V čase krízy poruší prísny zákaz vrátenia vkladov spoločníkom alebo im protiprávne vráti plnenia nahradzujúce vlastné zdroje (pôžičky od spoločníkov).
(Kliknite na infografiku pre zobrazenie v plnej veľkosti)
Záver
Konateľom odporúčame neustále sledovať ekonomickú kondíciu svojej spoločnosti a pri prvých znakoch hroziaceho úpadku postupovať s maximálnou odbornou starostlivosťou a transparentnosťou. Funkcia štatutára je totiž spojená nielen s benefitmi, ale najmä s obrovskou mierou osobnej a trestnoprávnej zodpovednosti.
V Outsourcing Collection nielen vymáhame dlhy, ale vďaka hĺbkovej analýze správania dlžníka vieme presne identifikovať moment, kedy sa nesolventný obchodný partner stal páchateľom – a túto výhodu nekompromisne využívame v prospech uspokojenia našich klientov.